Washington
| Xerita |
|
| Şınasiye |
| Dewlete |
|
| Paytext |
Olympia |
| Sûka tewr gırde |
|
| İdare |
|
| Wali |
Christine Gregoire |
| Senatori |
Patty Murray, Maria Cantwell |
| Erd |
184,827 km2 |
| Nıfus |
6,830,038 |
| Sıxletiye |
|
| Berziye |
|
| Kodê têlefoni |
|
| Wareyê saete |
|
| Plaqa wesaiti |
WA |
| Website |
access.wa.gov |
Washington (bıwane: Waşington) yew eyaletê Dewletê Amerikaê Yewbiyaeya. Caê xo rocawanê (ğerb) dewletê Amerika dero. Dorme ra Washington da eyaletan Oregon, İdaho, Kanada u Okyanuso Pasifik estê. Paytextê Washington suka Olympiao. Nıfusê eyaletê Washington 5,894,121a. Riyê erdê xu 184,824 km²ia. Suka Seattle Washington da ca geno.
| Tarix heta nıfus |
| Serre |
nıfus |
|
%± (vuryayış) |
| 1850 |
1,201 |
|
—
|
| 1860 |
11,594 |
|
865.4% |
| 1870 |
23,955 |
|
106.6% |
| 1880 |
75,116 |
|
213.6% |
| 1890 |
357,232 |
|
375.6% |
| 1900 |
518,103 |
|
45.0% |
| 1910 |
1,141,990 |
|
120.4% |
| 1920 |
1,356,621 |
|
18.8% |
| 1930 |
1,563,396 |
|
15.2% |
| 1940 |
1,736,191 |
|
11.1% |
| 1950 |
2,378,963 |
|
37.0% |
| 1960 |
2,853,214 |
|
19.9% |
| 1970 |
3,409,169 |
|
19.5% |
| 1980 |
4,132,156 |
|
21.2% |
| 1990 |
4,866,692 |
|
17.8% |
| 2000 |
5,894,121 |
|
21.1% |
| 2010 |
6,724,540 |
|
14.1% |
| [1] |
| Rêzin |
suki |
nıfus |
mıntıqe |
| 1 |
Seattle |
612,100 |
Seattle |
| 2 |
Spokane |
209,100 |
Spokane |
| 3 |
Tacoma |
198,900 |
Seattle |
| 4 |
Vancouver |
162,300 |
Portland, Oregon |
| 5 |
Bellevue |
123,400 |
Seattle |
| 6 |
Kent |
118,200 |
Seattle |
| 7 |
Everett |
103,100 |
Seattle |
| 8 |
Renton |
92,590 |
Seattle |
| 9 |
Yakima |
91,630 |
Yakima |
| 10 |
Spokane Valley |
90,110 |
Spokane |
| 11 |
Federal Way |
89,370 |
Seattle |
| 12 |
Bellingham |
81,070 |
Bellingham |
| 13 |
Kennewick |
74,665 |
Tri-Cities |
| 14 |
Auburn |
70,705 |
Seattle |
| 15 |
Pasco |
61,000 |
Tri-Cities |
| 16 |
Marysville |
60,660 |
Seattle |
| 17 |
Lakewood |
58,190 |
Seattle |
| 18 |
Redmond |
55,150 |
Seattle |
| 19 |
Shoreline |
53,200 |
Seattle |
| 20 |
Kirkland |
49,020 |
Seattle |
State universities
Universitay Weqfa
Koleci
Weçineya Washingtoni
| serre |
Cumhuriyetki |
Demokratki |
| 2008 |
40.48% 1,229,216 |
57.65% 1,750,848 |
| 2004 |
45.59% 1,304,893 |
52.82% 1,510,201 |
| 2000 |
44.59% 1,108,864 |
50.21% 1,247,652 |
| 1996 |
37.32% 840,712 |
49.81% 1,123,323 |
| 1992 |
31.99% 731,234 |
43.41% 993,037 |
| 1988 |
47.97% 903,835 |
50.03% 933,516 |
| 1984 |
55.82% 1,051,670 |
42.86% 807,352 |
| 1980 |
49.66% 865,244 |
37.32% 650,193 |
| 1976 |
50.00% 777,732 |
46.11% 717,323 |
| 1972 |
56.92% 837,135 |
38.64% 568,334 |
| 1968 |
45.12% 616,037 |
47.23% 558,510 |
| 1964 |
37.37% 470,366 |
61.97% 779,881 |
| 1960 |
50.68% 629,273 |
48.27% 599,298 |
|
Eyaletê Dewletanê Amerikayê Yewbiyayeyan |
|
|
|
Alabama, Alaska, Arizona, Arkansas, Kalifornia, Colorado, Connecticut, Delaware, Florida, Georgia, Hawaii, Idaho, İllinois, İndiana, Iowa, Kansas, Kentucky, Louisiana, Maine, Maryland, Massachusetts, Michigan, Minnesota, Mississippi, Missouri, Montana, Nebraska, Nevada, New Hampshire, New Jersey, New Mexico, New York, North Carolina, North Dakota, Ohio, Oklahoma, Oregon, Pennsylvania, Rhode Island, South Carolina, South Dakota, Tennessee, Texas, Utah, Vermont, Virginia, Washington, West Virginia, Wisconsin, Wyoming
|
|