Monoteizm: Ferqê çımraviyarnayışan
m mabên |
|||
Line 2: | Line 2: | ||
'''Monoteizm''' (pê zuanê [[Yunanki]]: ''μόνος'' ju, tek u ''θεός'' [[Homa|homa]]) vênayışo ke vano ki [[Homa]] tenyao, yewo.<ref>"Monotheism", ''Britannica'', 15th ed. (1986), '''8''':266.</ref> Monoteizm namê ju bawerkerdışo. Monoteizm de Homa vıraşto her çi, en quweto berzo, kainati de esto, kainati sero het dano. Dinê İbrahim, mısalê monoteizmiê spesifikê u mocnenê faktorê monoteizmi. Dinê ke monoteistê vanê ki Homa cihani şeş (6) roci de vıraşto ra. Monoteizm vano ki Homa her çi vıraşto, u dinê İbrahimi deha aver şonê u vanê ki Homa vıraşto cihani ra u dıme cı ra kıtabi şawıto/rışto. Homa semedê cihani hetekerdış desteg nêgêno heme duay tenya cı rê benê. |
'''Monoteizm''' (pê zuanê [[Yunanki]]: ''μόνος'' ju, tek u ''θεός'' [[Homa|homa]]) vênayışo ke vano ki [[Homa]] tenyao, yewo.<ref>"Monotheism", ''Britannica'', 15th ed. (1986), '''8''':266.</ref> Monoteizm namê ju bawerkerdışo. Monoteizm de Homa vıraşto her çi, en quweto berzo, kainati de esto, kainati sero het dano. Dinê İbrahim, mısalê monoteizmiê spesifikê u mocnenê faktorê monoteizmi. Dinê ke monoteistê vanê ki Homa cihani şeş (6) roci de vıraşto ra. Monoteizm vano ki Homa her çi vıraşto, u dinê İbrahimi deha aver şonê u vanê ki Homa vıraşto cihani ra u dıme cı ra kıtabi şawıto/rışto. Homa semedê cihani hetekerdış desteg nêgêno heme duay tenya cı rê benê. |
||
==Konsepti u ê bini== |
== Konsepti u ê bini == |
||
No sistem de, vıraştoğê heme erd u asmêni, tenya yew Homay ra bestiyeno. [[Bahailik]], [[İslam]], [[Xıristiyaniye]], [[Cıhudiye]], [[Kaodaizm]], [[Atenizm]], [[Zerduştiye]], [[Ekankar]], [[Sihizm]], [[Rastafaryanizm]], [[Çendoizm]], [[Ravideşa]], [[Sekanova]], [[Tenrikyo]] u [[Sâbiîlik]] din u bawerkerdışê monoteistê.<ref>monotheism 2012. Encyclopædia Britannica Online. Retrieved 12 January 2012, from http://www.britannica.com/EBchecked/topic/390101/monotheism</ref> <ref>{{Web kaynağı | url =http://en.wikipedia.org/wiki/Ravidassia_religion | başlık = Ravidassia religion | alıntı= The Ravidassia is a monotheistic religion based on the teachings of the 14th century Indian guru Ravidass, revered as a satguru and prophet by his followers. Ravidass, a Chamar by birth, taught monotheistic spirituality and a message of equality and emancipation from the Indian caste system. | erişimtarihi = 9 Eylül 2013}}</ref> <ref>{{Web kaynağı | url =http://en.wikipedia.org/wiki/Seicho-no-Ie | başlık = Seicho-no-Ie | alıntı= Seicho-no-Ie, sometimes rendered Seicho-no Iye (生長の家 seichō-no ie [se.it͡ɕoː no i.e]), is a syncretic, monotheistic, New Thought religion/philosophy, one of the Shinshūkyō (or new religious movements) in Japan that have spread since the end of World War II. | erişimtarihi = 9 Eylül 2013}}</ref> <ref>*Zoroastrian Studies: The Iranian Religion and Various Monographs, 1928 - Page 31, A. V. Williams Jackson - 2003 |
No sistem de, vıraştoğê heme erd u asmêni, tenya yew Homay ra bestiyeno. [[Bahailik]], [[İslam]], [[Xıristiyaniye]], [[Cıhudiye]], [[Kaodaizm]], [[Atenizm]], [[Zerduştiye]], [[Ekankar]], [[Sihizm]], [[Rastafaryanizm]], [[Çendoizm]], [[Ravideşa]], [[Sekanova]], [[Tenrikyo]] u [[Sâbiîlik]] din u bawerkerdışê monoteistê.<ref>monotheism 2012. Encyclopædia Britannica Online. Retrieved 12 January 2012, from http://www.britannica.com/EBchecked/topic/390101/monotheism</ref> <ref>{{Web kaynağı | url =http://en.wikipedia.org/wiki/Ravidassia_religion | başlık = Ravidassia religion | alıntı= The Ravidassia is a monotheistic religion based on the teachings of the 14th century Indian guru Ravidass, revered as a satguru and prophet by his followers. Ravidass, a Chamar by birth, taught monotheistic spirituality and a message of equality and emancipation from the Indian caste system. | erişimtarihi = 9 Eylül 2013}}</ref> <ref>{{Web kaynağı | url =http://en.wikipedia.org/wiki/Seicho-no-Ie | başlık = Seicho-no-Ie | alıntı= Seicho-no-Ie, sometimes rendered Seicho-no Iye (生長の家 seichō-no ie [se.it͡ɕoː no i.e]), is a syncretic, monotheistic, New Thought religion/philosophy, one of the Shinshūkyō (or new religious movements) in Japan that have spread since the end of World War II. | erişimtarihi = 9 Eylül 2013}}</ref> <ref>*Zoroastrian Studies: The Iranian Religion and Various Monographs, 1928 - Page 31, A. V. Williams Jackson - 2003 |
||
*Global Institutions of Religion: Ancient Movers, Modern Shakers - Page 88, Katherine Marshall - 2013 |
*Global Institutions of Religion: Ancient Movers, Modern Shakers - Page 88, Katherine Marshall - 2013 |
||
Line 13: | Line 13: | ||
[[Monizm]], [[panenteizm]], [[henoteizm]], [[panteizm]] pê monoteizmi gıreydaê. |
[[Monizm]], [[panenteizm]], [[henoteizm]], [[panteizm]] pê monoteizmi gıreydaê. |
||
==Referansi== |
== Referansi == |
||
<references/> |
<references/> |
||
Revizyonê 24 Nisane 2017, seate 22:15 de
Homa |
---|
Konseptê pêroyi |
Agnostisizm . Apateizm . Ateizm . Deizm Duoteizm . İgnostisizm . Monoteizm Panenteizm . Panteizm . Politeizm . Teizm Transteizm |
Konseptê hısusi |
Vıraştoğ . Demiurgos . Şeytan . Mimaro gırd Estiya pil . Monad . Tenya . Efendi . Supernatural Teslis . Uniteryenizm . Tewhid Monizm . Homayo şexsi |
Din de |
İbrahimi (Behai, İslam, Xıristiyaniye, Cıhudiye) Budizm . Hinduizm . Jainizm Sihizm . Vika . Tenrikyo . Sekanova . Taoizm Ekankar . Kaodaizm . Çendoizm Rastafaryanizm . Tengrizm . Zerduştiye |
Ritueli u Pratiki |
Bawer . Ezoterizm . Gnosis . Hermetizm Metafizik . Mistisizm . İbadet Dua . İnspirasyon |
Nuştey gıreyıni |
Euthyphro dilemma . Kompleksê Homay . Gênê Homay Teolociye . Ontolociye . Felsefe Problemê xırabiye . Din . Metino dini Portrayals of God in popular media |
Monoteizm (pê zuanê Yunanki: μόνος ju, tek u θεός homa) vênayışo ke vano ki Homa tenyao, yewo.[1] Monoteizm namê ju bawerkerdışo. Monoteizm de Homa vıraşto her çi, en quweto berzo, kainati de esto, kainati sero het dano. Dinê İbrahim, mısalê monoteizmiê spesifikê u mocnenê faktorê monoteizmi. Dinê ke monoteistê vanê ki Homa cihani şeş (6) roci de vıraşto ra. Monoteizm vano ki Homa her çi vıraşto, u dinê İbrahimi deha aver şonê u vanê ki Homa vıraşto cihani ra u dıme cı ra kıtabi şawıto/rışto. Homa semedê cihani hetekerdış desteg nêgêno heme duay tenya cı rê benê.
Konsepti u ê bini
No sistem de, vıraştoğê heme erd u asmêni, tenya yew Homay ra bestiyeno. Bahailik, İslam, Xıristiyaniye, Cıhudiye, Kaodaizm, Atenizm, Zerduştiye, Ekankar, Sihizm, Rastafaryanizm, Çendoizm, Ravideşa, Sekanova, Tenrikyo u Sâbiîlik din u bawerkerdışê monoteistê.[2] [3] [4] [5]
Monizm, panenteizm, henoteizm, panteizm pê monoteizmi gıreydaê.
Referansi
- ↑ "Monotheism", Britannica, 15th ed. (1986), 8:266.
- ↑ monotheism 2012. Encyclopædia Britannica Online. Retrieved 12 January 2012, from http://www.britannica.com/EBchecked/topic/390101/monotheism
- ↑ "Error: no
|title=
specified when using{{
Cite web}}
". http://en.wikipedia.org/wiki/Ravidassia_religion. - ↑ "Error: no
|title=
specified when using{{
Cite web}}
". http://en.wikipedia.org/wiki/Seicho-no-Ie. - ↑ *Zoroastrian Studies: The Iranian Religion and Various Monographs, 1928 - Page 31, A. V. Williams Jackson - 2003
- Global Institutions of Religion: Ancient Movers, Modern Shakers - Page 88, Katherine Marshall - 2013
- Ethnic Groups of South Asia and the Pacific: An Encyclopedia - Page 348, James B. Minahan - 2012
- Introduction To Sikhism - Page 15, Gobind Singh Mansukhani - 1993
- The Popular Encyclopedia of World Religions - Page 95, Richard Wolff - 2007
- Focus: Arrogance and Greed, America's Cancer - Page 102, Jim Gray - 2012
- monotheism 2012. Encyclopædia Britannica Online. Retrieved 12 January 2012, from http://www.britannica.com/EBchecked/topic/390101/monotheism